Trochu iné vnímanie

Pamätáte si, ako vyzeralo miesto, na ktorom ste trávievali každú noc ako malí? Materiál, rám, rošt a matrac vám boli iste úplne ukradnuté. Najdôležitejšie boli pre vás vzory na obliečkach, poduškách a nevyhnutný spoločník. Niekto mal plyšového medveďa, iný psa alebo bábiku. Spánok bol pre nás asi najotravnejšia časť dňa. Neviem, ako vy, ale dnes už tomu nerozumiem. Za povinný spánok po obede a odpočinok už po večerníčku by som dala čokoľvek.

Niečo sa nemení

Dnes som ale už na tej druhej strane. Ako vyzerajú detske postele mojich potomkov mám plne v kompetencii. Záleží mi na tom, aby boli kvalitné, bezpečné, zdravotne neškodné. Vzory na obliečkach až tak príliš neriešim, na rozdiel od mojich synov. Chvíľu sú populárni rytieri, inokedy kozmonauti, autá alebo zvieratá. A plyšoví spoločníci nechýbajú nikdy, to je istota. Zaujímavé je, že aj keď mnohí sa dnes ponosujú, že dnešný drobizg je akýsi rozmaznanejší a celkovo horší ako kedysi, niektoré veci zostali. A tak je to správne. Na hry sú teraz ako stvorení, pocit istoty a bezpečia potrebujú všetky generácie a na starosti s vecami okolo majú stále dosť času.

Trochu iné vnímanie
5 (100%)1